M I K U L Á Š
Je patrónom lekárnikov, námorníkov a veľa iných profesií. Každý rok si ho pripomíname 6. decembra. Na Mikuláša majú najväčšiu radosť hlavne deti, ktoré si na okno kladú topánky, aby v nich ráno (v ideálnom prípade) našli veľa sladkostí, ovocia a iných darčekov. Aký bol skutočný príbeh tohto legendami opradeného svätca, ktorého si pripomínajú ľudia po celom svete?
Mikulášova mladosť
Mikuláš sa narodil do bohatej gréckej rodiny manželom Epifaniovi a Ioanne v maloázijskom gréckom meste Patara v rímskej provincií Lykii (dnes oblasť tureckého mesta Demre) okolo roku 270. V mladosti sa podujal na cestu do Jeruzalema, kde si pozrel zvyšky Kristovho kríža a Kristov hrob. Keď absolvoval svetské vzdelanie na verejných školách, začal sa pripravovať na kňazskú dráhu.
Podľa legendy Mikuláš študoval v Alexandrii, pričom cestou z Alexandrie do Myry (grécke mesto v Mikulášovej rodnej Lýkii) údajne zachránil muža, ktorý padol cez palubu. Keď potom loď dorazila do Myry, v meste vyberali nového biskupa, keďže predošlý zomrel. Chceli vybrať "muža, ktorý víťazí" (gr. Νίκη, Niki = víťazstvo). Keď sa to dopočul človek, ktorého Mikuláš zachránil, navrhol, aby bol za biskupa vybraný obetavý Nikolaos, ktorý nosí aj meno víťaza.
Okolo roku 300 zasiahla krajinu morová epidémia, počas ktorej zomreli Mikulášovi rodičia. Zdedil na vtedajšie pomery obrovský majetok, on sa však rozhodol všetko darovať chudobným. Učinil tak v tajnosti, takže nikto nevedel, kto je vlastne tým šľachetným dobrodincom. Na svoje náklady dal postaviť aj nemocnicu.
Jeho najznámejším činom je určite zachránenie troch dcér z Patary. V meste žila jedna rodina, ktorej otec prišiel o všetky peniaze a jeho tri dcéry si mali na živobytie a veno zarábať ako prostitútky. Keď sa to dozvedel Mikuláš, rozhodol sa im pomôcť. V noci dal do mešca peniaze a položil ich na okno domu, v ktorom rodina bývala. To isté urobil aj ďalšiu noc a majiteľ domu bol zvedavý, kto je ten dobrodinec. Na tretí deň si teda na Mikuláša počkal, keď dával mešec na okno a poďakoval sa mu. Mikuláš mu povedal, aby toto tajomstvo neprezradil. Každej dcére dal takto ako veno 100 aureov. Napriek tomu sa táto udalosť rozchýrila a celý kraj oslavoval odhaleného ľudomila. Mikuláš sa však v nečakanej sláve veľmi nevyžíval a preto sa rozhodol odísť do svätej zeme. Odtiaľ bol neskôr povolaný do Myry, kde sa z neho stal biskup.
Boj za vieru
Keď sa rímskym cisárom stal Dioklecián, nastali pre kresťanov ťažké časy. Vždy sa však mohli obrátiť na biskupa Mikuláša. Zachránil mnoho odsúdených kresťanov, ktorých vykúpil vďaka svojmu bohatstvu. Pre svoje činy sa stal obľúbeným biskupom, ktorý sa nebál verejne vystúpiť proti cisárovým praktikám. Preto ani on neunikol prenasledovaniu, bol zatknutý a na trest čakal vo väzení. Avšak, v roku 313, vydal cisár Konštantín Milánsky edikt, ktorý povoľoval beztrestné vyznávanie kresťanstva, a tak bol Mikuláš oslobodený. Po oslobodení sa z neho stal arcibiskup.
V roku 325 sa Mikuláš zúčastnil prvej cirkevnej synody v Bithýnskej Nikaii, na ktorej bol prítomný aj cisár Konštantín. Tu sa Mikuláš pohádal s učením alexandrijského biskupa Areia (arianizmus) a podľa legendy dokonca došlo aj na ručnú výmenu názorov, za čo ho cisár na nejaký čas zavrel do väzenia. Mikuláš si z bitky odniesol zlomený nos.
Mikuláš zomrel pokojnou smrťou 6. decembra roku 330 (podľa niektorých zdrojov 345 alebo 352). Jeho telo bolo uložené do sarkofágu (zachoval sa dodnes) a namočené do myrhy. Životopisy jednomyseľne tvrdia, že bol pochovaný vo svojom biskupskom sídle v Myre. V 11. storočí však Myru obsadili moslimovia, a tak v roku 1087 ukradli námorníci z juhotalianskeho mesta Bari sarkofág a priviezli ho do Bari, kde ho uložili v chráme sv. Štefana. Počas jednej bohoslužby sa údajne zo sarkofágu začalo prúdom valiť také množstvo myrhy, že veriaci ju pozbierali do fľašiek a používali ju proti rôznym chorobám.
V neskoršom stredoveku mu bolo iba v Anglicku zasvätených skoro štyristo kostolov. V Taliansku patrí medzi obľúbených svätých, Gréci ho uctievajú ako ochrancu námorníkov. Je zaujímavé, že najväčšiu popularitu má sv. Mikuláš v Rusku. Spolu so sv. Ondrejom apoštolom je patrónom národa. Ruská pravoslávna cirkev dokonca má sviatok jeho prenesenia.
Sviatok sv. Mikuláša je obľúbený najmä deťmi, ktoré sa v tento deň tešia na obdarovanie sladkosťami a rôznymi drobnosťami. Zvykom je očistiť si topánky, dať ich večer do obloka a ráno si v nich nájsť milé prekvapenie.
Zvyky vzťahujúce sa ku dňu sv. Mikuláša (6. december) sa postupne vyvíjali až do podoby, ktorá sa zachovala dodnes.
Archaický pôvod má aj zvyk obchôdzky troch maskovaných mužov. Prvý z nich predstavoval kozu, ktorú viedol druhý muž obkrútený slamenými povrieslami. Tretí muž mal na chrbte pripevnenú figurínu ženy v nohaviciach, na ktorých boli prišité čižmy. Keď sa muž zatočil, ženská figurína čižmami „kopala“ okoloidúcich.
Neskôr sa na celom území Slovenska udomácnil zvyk obchôdzky Mikuláša s anjelom a čertom, ktorí rozdávali darčeky i „čertovské“ odmeny.