Novinky

Začiatok školského roka 2021/2022

Deň otcov 

Deň otcov na Slovensku

Deň otcov je neoficiálny sviatok, ktorý patrí otcom, oslavuje sa otcovstvo a takzvaným hlavám rodiny sa vzdáva úcta. Ide o medzinárodný deň, takže sa neoslavuje len na Slovensku, ale aj mnohých ďalších krajinách na svete.

V našich končinách sa mu zatiaľ nepripisuje veľká dôležitosť, ide skôr o symbolické pripomenutie. Z tejto kategórie sviatkov a symbolických dní sa u nás skôr oslavuje Deň matiek a Medzinárodný deň žien. Otcovia sú v tomto ohľade mierne ukrátení.

 

Dátum Dňa otcov nie je stále rovnaký, nakoľko vždy pripadá na tretiu júnovú nedeľu. Tento rok mu teda patrí dátum nedeľa 20. júna 2021.

 

História sviatku otcov

Tak ako v prípade Dňa matiek, aj v prípade sviatku všetkých otcov história siaha až do začiatku 20. storočia na územie USA. Hlavnú zásluhu na jeho vzniku má Sonora Smart Doddová zo Spokane v americkom štáte Washington.

Prvá oslava sviatku otcov sa konala 19. júna 1910 práve v meste Spokane. Sonora Smart Doddová sa totiž dozvedela o úspešnej kampani Anny Marie Jarvisovej, ktorá vybojovala zavedenie sviatku matiek. Prvá neoficiálna oslava Dňa matiek prebehla v roku 1907.

Doddová chcela zaviesť tento sviatok na pamiatku svojho otca, ktorý bojoval v občianskej vojne a po smrti svojej ženy vychovával okrem Doddovej ďalších päť detí. Prvýkrát tento návrh predložila Presbyteriánskej cirkvi, v ktorej bola zároveň členkou.

Svojmu pastorovi povedala, že aj otcovia by mali mať podobný sviatok ako matky, aby si ich mohli deti v takýto symbolický deň uctiť. Pôvodne navrhovala, aby sa Deň otcov konal vždy 5. júna, kedy mal jej otec narodeniny. Pastori však nemali dosť času na prípravu svojich kázní.

Oslava bola teda presunutá až na tretiu júnovú nedeľu. Okrem miestneho pastora prevzalo túto myšlienku aj niekoľko ďalších duchovných a 19. júna 1910 sa prvýkrát oslavoval Deň otcov. Na oficiálne vyhlásenie za sviatok sa však muselo čakať ďalších 56 rokov.

Až v roku 1966 prezident Lyndon B. Johnson vydal prezidentskú deklaráciu, v ktorej označil tretiu nedeľu v júni za Deň otcov. O šesť rokov neskôr sa tento deň stal trvalým štátnym sviatkom na základe zákona, ktorý podpísal prezident Richard Nixon. 

V mnohých krajinách sa 19. novembra oslavuje aj Medzinárodný deň mužov. Vznikol na počesť mužov, ktorí nie sú otcami.

 

Veľká maliarska súťaž na tému  OVOCIE - ZELENINA

Naša škola sa zapojila do Veľkej maliarskej súťaže na tému OVOCIE - ZELENINA. 

Naši piati žiaci boli odmenení diplomom a krásnymi vecnými cenami.

 Milé naše deti,

k Vášmu sviatku Vám prajeme veľa zdravia, šťastia, lásky, pokojné dni plné slniečka a úspešné ukončenie školského roka.

                       Vaše pani učiteľky 

 

Medzinárodný deň detí (skr. MDD) je sviatok detí, ktorý sa oslavuje v mnohých krajinách sveta. Medzinárodný deň detí sa zvyčajne (ale nie všade) oslavuje každoročne 1. júna. Na Slovensku (a v niektorých ďalších krajinách bývalého sovietskeho bloku) sa slávi od roku 1952.

Myšlienka Medzinárodného dňa detí vznikla na Svetovej konferencii pre blaho detí (World Conference for the Wellbeing of Children) v Ženeve, v Švajčiarsku v roku 1925. Na tejto konferencii zástupcovia 54 krajín schválili deklaráciu, ktorá sa zaoberala chudobou, detskou prácou, vzdelaním a inými otázkami týkajúcimi sa detí na celom svete. Po konferencii viacero vlád zaviedlo v svojich krajinách takýto deň, s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy týkajúce sa detí vo svete. Nie je úplne jasné, prečo práve 1. jún bol vybraný ako MDD. Avšak tento dátum je na svete najobľúbenejší, oslavuje sa vo viac ako 21 krajinách.

Prvý jún sa uchytil obzvlášť v komunistických krajinách, kvôli čomu vznikla mylná domnienka, že MDD bol komunistický vynález. Avšak Deň detí sa napríklad v USA oslavoval prvýkrát už v roku 1925, a to v San Franciscu.

Na deň detí by sa malo deťom uľaviť napr. od domácich prác alebo prípadne zrušiť zákazy. Prípadne im dopriať viac čokolády.

„Pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov oslavujeme spolu s našou najväčšou európskou etnickou menšinou jej jedinečný prínos k európskej rozmanitosti a dedičstvu. Takisto si pripomíname 50. výročie prvého svetového rómskeho kongresu. 

Mnohí Rómovia však vo svojom každodennom živote neustále čelia predsudkom, diskriminácii, protirómskym postojom a sociálno-ekonomickému vylúčeniu. Okrem toho rómske komunity tvrdo zasiahla aj celosvetová pandémia. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme vyriešili nielen súčasnú krízu, ktorá ich postihuje, ale aby sme skutočnú zmenu priniesli aj v praxi. 

Opatrenia školy kvôli prevencii nákazy COVID-19 

• pri ceste do ZŠ sa sprevádzajúce osoby, žiaci riadia opatreniami ÚVZ, v areáli školy sa nepohybujú.

• minimalizovať zhromažďovania pred ZŠ, (zabezpečenie organizácie pohybu osôb pred budovou školy),

• zabezpečiť ranný zdravotný filter, meranie teploty detí, dezinfekciu rúk všetkých osôb pri vstupe,

• zákonný zástupca predkladá zdravotný dotazník pri 1. nástupe žiaka do ZŠ a  po prerušení dochádzky v trvaní viac ako 3 dni písomné vyhlásenie o bezinfekčnosti,

• žiak si  do skrinky odloží rezervné rúško,

• žiak si umyje ruky bežným spôsobom,

• žiak nosí rúško všade vo vnútorných priestoroch, okrem svojej skupiny v interných a externých priestoroch školy,

• nepedagogický zamestnanec nosí rúško alebo ochranný štít, pedagogický a odborný zamestnanec nosí rúško, ochranný štít pri výchovno-vzdelávacom procese podľa vlastného rozhodnutia,

• v miestnosti, kde sa zdržuje skupina, je zabezpečené časté a intenzívne vetranie,

• podľa zváženia pedagogických zamestnancov a poveternostných podmienok  je možné  časť dňa tráviť von, v externom  prostredí vykonávať aj telesno-výchovne aktivity

• upozorňovať na dodržiavania hygienických pravidiel pri kašľaní a kýchaní,

• presuny skupín žiakov, pohyb po chodbách, návštevu toaliet, spoločných priestorov organizovať s minimalizovaním kontaktov medzi skupinami, jednotlivcami vrátane zamestnancov školy,

• podľa podmienok skupiny žiakov sa vonku intervalovo striedajú, resp. majú oddelený priestor,

• rukavice pre bežné činnosti nie sú nutné, potrebné sú napr. pri príprave jedla, likvidácii odpadov, dezinfekcii atď.

• toalety sú vybavené mydlom v dávkovači a jednorazovými papierovými utierkami, nepoužívajú sa textilné uteráky

• upratovanie a dezinfekcia toaliet prebieha minimálne 2 x denne a podľa potreby,

• dôkladné čistenie miestností najmenej raz denne.

• dezinfekcia dotykových plôch, ostatných povrchov, predmetov, ktoré používa zvlášť veľký počet ľudí, musí byť vykonávaná minimálne 2 x denne a podľa potreby (napr. kľučky dverí).

• odporúča sa nepoužívať ventilátory.

• upratovací personál musí byť informovaný a poučený o sprísnených podmienkach upratovania a o potrebe priebežného čistenia a dezinfekcie dotykových plôch, ostatných povrchov a predmetov,

• zabezpečiť smetné koše tak, aby nebol nutný fyzický kontakt rúk s košom pri zahadzovaní odpadu (napr. odstránenie vrchného uzáveru koša a pod.). Podozrenie na COVID-19

• nikto s príznakmi infekcie dýchacích ciest(zvýšená telesná teplota, kašeľ, zvracanie, kožná vyrážka, hnačky, náhla strata chuti, čuchu a pod.) nesmie vstúpiť do priestorov ZŠ,

• ak žiak v priebehu dňa vykazuje príznaky COVID-19, je nutné ho umiestniť do miestnosti na to určenej  a kontaktovať zákonných zástupcov pre vyzdvihnutie, o podozrení na COVID-19 ZŠ informuje RÚVZ,

• ak sa u zamestnanca objavia príznaky COVID – 19 v priebehu jeho pracovného dňa, bezodkladne o tom informuje riaditeľa a opustí ZŠ v najkratšom možnom čase s použitím rúška.

• V prípade potvrdenia ochorenia ZŠ postupuje podľa usmernenia RÚVZ. V prípade potvrdenia ochorenia

• Základná škola postupuje podľa usmernenia miestne príslušného RÚVZ.

M I K U L Á Š

Je patrónom lekárnikov, námorníkov a veľa iných profesií. Každý rok si ho pripomíname 6. decembra. Na Mikuláša majú najväčšiu radosť hlavne deti, ktoré si na okno kladú topánky, aby v nich ráno (v ideálnom prípade) našli veľa sladkostí, ovocia a iných darčekov. Aký bol skutočný príbeh tohto legendami opradeného svätca, ktorého si pripomínajú ľudia po celom svete?

Mikulášova mladosť

Mikuláš sa narodil do bohatej gréckej rodiny manželom Epifaniovi a Ioanne v  maloázijskom gréckom meste Patara v rímskej provincií Lykii (dnes oblasť tureckého mesta Demre) okolo roku 270. V mladosti sa podujal na cestu do Jeruzalema, kde si pozrel zvyšky Kristovho kríža a Kristov hrob. Keď absolvoval svetské vzdelanie na verejných školách, začal sa pripravovať na kňazskú dráhu.

Podľa legendy Mikuláš študoval v Alexandrii, pričom cestou z Alexandrie do Myry (grécke mesto v Mikulášovej rodnej Lýkii) údajne zachránil muža, ktorý padol cez palubu. Keď potom loď dorazila do Myry, v meste vyberali nového biskupa, keďže predošlý zomrel. Chceli vybrať "muža, ktorý víťazí" (gr. Νίκη, Niki = víťazstvo). Keď sa to dopočul človek, ktorého Mikuláš zachránil, navrhol, aby bol za biskupa vybraný obetavý Nikolaos, ktorý nosí aj meno víťaza.

Okolo roku 300 zasiahla krajinu morová epidémia, počas ktorej zomreli Mikulášovi rodičia. Zdedil na vtedajšie pomery obrovský majetok, on sa však rozhodol všetko darovať chudobným. Učinil tak v tajnosti, takže nikto nevedel, kto je vlastne tým šľachetným dobrodincom. Na svoje náklady dal postaviť aj nemocnicu.

Jeho najznámejším činom je určite zachránenie troch dcér z Patary. V meste žila jedna rodina, ktorej otec prišiel o všetky peniaze a jeho tri dcéry si mali na živobytie a veno zarábať ako prostitútky. Keď sa to dozvedel Mikuláš, rozhodol sa im pomôcť. V noci dal do mešca peniaze a položil ich na okno domu, v ktorom rodina bývala. To isté urobil aj ďalšiu noc a majiteľ domu bol zvedavý, kto je ten dobrodinec. Na tretí deň si teda na Mikuláša počkal, keď dával mešec na okno a poďakoval sa mu. Mikuláš mu povedal, aby toto tajomstvo neprezradil. Každej dcére dal takto ako veno 100 aureov. Napriek tomu sa táto udalosť rozchýrila a celý kraj oslavoval odhaleného ľudomila. Mikuláš sa však v nečakanej sláve veľmi nevyžíval a preto sa rozhodol odísť do svätej zeme. Odtiaľ bol neskôr povolaný do Myry, kde sa z neho stal biskup.

 

Boj za vieru

Keď sa rímskym cisárom stal Dioklecián, nastali pre kresťanov ťažké časy. Vždy sa však mohli obrátiť na biskupa Mikuláša. Zachránil mnoho odsúdených kresťanov, ktorých vykúpil vďaka svojmu bohatstvu. Pre svoje činy sa stal obľúbeným biskupom, ktorý sa nebál verejne vystúpiť proti cisárovým praktikám. Preto ani on neunikol prenasledovaniu, bol zatknutý a na trest čakal vo väzení. Avšak, v roku 313, vydal cisár Konštantín Milánsky edikt, ktorý povoľoval beztrestné vyznávanie kresťanstva, a tak bol Mikuláš oslobodený. Po oslobodení sa z neho stal arcibiskup.

V roku 325 sa Mikuláš zúčastnil prvej cirkevnej synody v Bithýnskej Nikaii, na ktorej bol prítomný aj cisár Konštantín. Tu sa Mikuláš pohádal s učením alexandrijského biskupa Areia (arianizmus) a podľa legendy dokonca došlo aj na ručnú výmenu názorov, za čo ho cisár na nejaký čas zavrel do väzenia. Mikuláš si z bitky odniesol zlomený nos.

Mikuláš zomrel pokojnou smrťou 6. decembra roku 330 (podľa niektorých zdrojov 345 alebo 352). Jeho telo bolo uložené do sarkofágu (zachoval sa dodnes) a namočené do myrhy. Životopisy jednomyseľne tvrdia, že bol pochovaný vo svojom biskupskom sídle v Myre. V 11. storočí však Myru obsadili moslimovia, a tak v roku 1087 ukradli námorníci z juhotalianskeho mesta Bari sarkofág a priviezli ho do Bari, kde ho uložili v chráme sv. Štefana. Počas jednej bohoslužby sa údajne zo sarkofágu začalo prúdom valiť také množstvo myrhy, že veriaci ju pozbierali do fľašiek a používali ju proti rôznym chorobám.

V neskoršom stredoveku mu bolo iba v Anglicku zasvätených skoro štyristo kostolov. V Taliansku patrí medzi obľúbených svätých, Gréci ho uctievajú ako ochrancu námorníkov. Je zaujímavé, že najväčšiu popularitu má sv. Mikuláš v Rusku. Spolu so sv. Ondrejom apoštolom je patrónom národa. Ruská pravoslávna cirkev dokonca má sviatok jeho prenesenia.

Sviatok sv. Mikuláša je obľúbený najmä deťmi, ktoré sa v tento deň tešia na obdarovanie sladkosťami a rôznymi drobnosťami. Zvykom je očistiť si topánky, dať ich večer do obloka a ráno si v nich nájsť milé prekvapenie.

 

Zvyky vzťahujúce sa ku dňu sv. Mikuláša (6. december) sa postupne vyvíjali až do podoby, ktorá sa zachovala dodnes.

Archaický pôvod má aj zvyk obchôdzky troch maskovaných mužov. Prvý z nich predstavoval kozu, ktorú viedol druhý muž obkrútený slamenými povrieslami. Tretí muž mal na chrbte pripevnenú figurínu ženy v nohaviciach, na ktorých boli prišité čižmy. Keď sa muž zatočil, ženská figurína čižmami „kopala“ okoloidúcich.

Neskôr sa na celom území Slovenska udomácnil zvyk obchôdzky Mikuláša s anjelom a čertom, ktorí rozdávali darčeky i „čertovské“ odmeny.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pokojné prežitie adventu

Advent je časom dávania a prípravy na Vianoce.

Mnohí ľudia nevedia, že radosť z dávania je väčšia a najmä trvalá. Kto len čaká, že niečo dostane, toho radosť je krátka. 

Naučme sa počas A D V E N T U - dávať, prekvapiť, potešiť !

Prvá svieca - to je nádej, tak si zadarmo z nej naber. Prvá svieca, to je nádej, v našich srdciach už horí!

Pokoj - to je svieca druhá, pokoj v našich srdciach trvá. Pokoj - to je svieca druhá, pokoj vládne všetkým nám!

Tretia sviečka, to je viera, keď už všetko zle vyzerá. Tretia sviečka, to je viera, že Ježiško príde k nám!

Štvrtá sviečka - dôležitá, v nej je naša láska skrytá, štvrtá sviečka - dôležitá, horí len pre Ježiška!

Ten, kto nemiluje knihu, nemiluje múdrosť. Ten, kto nemiluje múdrosť, stáva sa hlupákom.

                                                                                                                                         Ján Amos Komenský

Marec je mesiac knihy už od roku 1955. V bývalom Československu ho vyhlásili na počesť Mateja Hrebendu a cieľom bolo podporiť trvalý záujem o knihy.

Martin Hrebenda Hačavský (10. 3. 1796 – 16. 3. 1880) bol šíriteľom slovenskej a českej knihy. Narodil sa, aj zomrel v marci. Paradoxne bol slepý, to mu však nebránilo venovať sa zbieraniu kníh a ich zachraňovaniu. Medzi vlastencov a vzdelancov roznášal nové slovenské knihy. Rozširovaním obľúbených kalendárov a populárnej spisby medzi pospolitým slovenským ľudom sa zaslúžil, že aj chudobní a nevzdelaní ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej.

Do mesiaca knihy zapadá aj Týždeň slovenských knižníc, ktorý vyhlásila Slovenská asociácia knižníc v roku 1999 a pravidelne sa organizuje. V tomto roku sa Týždeň slovenských knižníc uskutoční v dňoch 1. – 7. marca 2021.

Ak sa vám zdá sa, že svet opantáva viac vizuálna, virtuálna kultúra a knihy a slovo nemáme v úcte, mýlite sa.

Knihy a slovo boli vždy vnímané ako niečo silné a magické a zároveň ľahko pošliapateľné, prekrucované a podceňované.

Dnes sa so slovami pracuje inak, ako v minulosti. Inak, ako za čias Štúra, Hemingwaya a Tolstoja, ale nájdu sa aj takí a nie je ich málo, ktorí sú ochotní zahĺbiť sa aj do päťstostranového románu, a to je potešujúce.

Keď v roku 1454 vynašiel Gutenberg kníhtlač, mnísi v kláštoroch boli pohoršení. Bola to pre nich katastrofa, apokalypsa obrovských rozmerov, pretože prišli o prácu.

Typy kníh :

Poznámkové knihy sú čisté knihy určené na zapisovanie používateľom. Študenti ich používajú na písanie poznámok. Vedci, alebo iný výskumní pracovníci používajú laboratórne alebo terénne poznámkové knihy na zapisovanie výsledkov svojej práce. Mnohé poznámkové knihy sú jednoducho zviazané špirálovou cievkou na okraji, tak že sa stránky dajú jednoducho vytrhnúť. Knihy bývajú často doplnené adresárom, alebo kalendárom kvôli zapisovaniu pripomienok a pod.

Albumy sú knihy určené na ukladanie zbierok zapamätania hodných artefaktov, či už sú to obrázky, fotografie alebo iné. Často sú vyrobené tak, že stránky sa dajú vytiahnuť. Niektoré albumy sú určené na zbierky známok.

Knihy určené na zapisovanie periodických vstupov užívateľom, ako napríklad denné informácie o cestách, sa volajú zapisovacie denníky, alebo jednoducho denníky. Jednoduchá kniha určená na zapisovanie majiteľových súkromných osobných udalostí sa volá osobný denník.

Obchodníci používajú účtovné knihy tak isto ako denníky na zapisovanie finančných údajov. Zapisovanie do účtovných kníh sa volá účtovníctvo.

Vytlačené školské knihy pre študentov, určené na štúdium sa obvykle volajú skriptá alebo učebnice. Žiaci základných a stredných škôl často používajú pracovné zošity, ktoré bývajú publikované s voľným miestom slúžiacim na to, aby si študenti precvičovali nadobudnuté vedomosti listovaním do kontextu.

Knihy s technickými informáciami ako niečo vyrobiť, ako niečo funguje, alebo ako niečo používať sa volajú manuály.

Encyklopédia je kniha, alebo súbor kníh s článkami o mnohých témach.

Kniha ktorá obsahuje slová v abecednom poradí a k nim nejaký ekvivalent (v inom jazyku, synonymum…) sa volá slovník.

Kniha s kolekciou máp sa volá atlas.

Termín kniha zahŕňa aj elektronickú knihu. O (ne)zaradení zvukových kníh (audiokníh) medzi knihy pozri článok zvuková kniha.

 

Deň Zeme si pripomíname od roku 1970 a iniciátorom jeho vyhlásenia bol environmentálny aktivista,senátor Spojených štátov z Wisconsinu, Gaylord Nelson. Deň Zeme vznikol ako reakcia na rozsiahlepoškodzovanie životného prostredia a jeho cieľom je pripomenutie si našej závislosti na cennýchdaroch, ktoré nám poskytuje Zem.

Zemské zdroje nie sú nevyčerpateľné a je potrebné venovať sa otázkam životného prostredia aprostredníctvom spoločného celosvetového úsilia chrániť jej poklady pre budúce generácie ľudí aostatných tvorov žijúcich na Zemi.

 

nedeľa 9. mája 2021

 

Deň matiek je deň, kedy sa vzdáva úcta matkám a materstvu. Je oslavovaný v rôzne dni na mnohých miestach po celom svete. Na Slovensku sa deň matiek oslavuje druhú májovú nedeľu.